ŽvB deníky

Ako to začalo

Dneska mi otec kúpil nejaké novšie oblečenie. Všetko mám totižto špinavé alebo potrhané od chodenia do lesa. Ponáhlal sa do roboty a preto ma len s vecami vysadil pred nejaký Deravý kotol a povedal, že si mám nájsť izbu. Potom odišiel a nechal ma ta samú.

Išla som teda dnu a zastavila sa pri najbližšom stole. Pozdravila som a predstavila sa, tak ako ma učili. Bola som nervózna, no chcela som aby mi niekto pomohol. Jedno z dievčat sa však na mňa divne pozrelo a potom povedalo, že mám ísť s ňou. Prišlo mi to čudné, trocha som sa bála, no išla som. Prišli sme do parku, sadli sme si na lavičku a vtedy sa predstavila. Katie Nolin. Myslela som, že v tej chvíli mi oči vypadnú z jamiek. Nolin! To je predsa rodina, z ktorej je otec! Bola som v šoku. Moja sesternica ako som sa neskôr dozvedela.

Povedala mi čo to o jej rodine a o tom aká je prísna a zlá. Niečo mi hovoril aj otec, no nechcela som mu veriť. Hlavne keď mi Katie pomohla. Darovala mi hrebeň, lebo som sa v rannom zhone nestihla učesať a vyzerala som ako strašiak do pola. Taktiež mi dala niečo pod zub a pitie, lebo v bruchu mi vyhrávali piadimužíci. Sledoval nás tam nejaký chalan, no ona ho odohnala. Moje oblečenie jej tiež prišlo príšerné, v tom som s ňou tiež súhlasila. Tak mi ponúkla, že mi ho prefarbí na čierno. Potešilo ma to. Išli sme k nej do izby, povedala mi aby som sa vyzliekla. Hanbila som sa, no dala som jej veci a ona mi ich prefarbila. Hneď vyzerali lepšie. Ponúkla mi, že mi predá veci do školy, ktoré nepotrebuje. Potom však niečo potrebovala vybaviť a tak som odišla k baru, spýtať sa na izby. Tam som stretla toho chalana z parku. Volá sa Eiden. Rozprávali sme sa, no bolo tam veľa ľudí. Nemám to rada. Vždy som bola zviknutá, že som sama. Prišlo mi trocha zle, spanikárila som, povedala Eidnovi nech ide so mnou a vybehla von, do parku. Tam som sa skrčila medzi stromi a čakala kým tie podivné pocity prejdú. Keď Eiden prišiel, rozprávali sme sa, no zaujal ma vták na strome. Vyzeral ako Retrocantus! Viem, že tam by nemal čo robiť ale podobal sa! Povedala som to Eidenovi ale ten asi nevedel čo je to Retrocantus. Ten vták potom pípol, takže Retrocantus to nebol. Potom však prišla Katie a začala sa s tým chalanom hádať. Ja som to nevnímala, lebo som rozmýšlala nad Vrtohlavcom. Spýtala som sa ich, či ich niekedy štipol. Ani nevedeli čo je to. Bola som prekvapená. No oni potom pokračovali v hádke, tak som radšej odišla a narazila na nejaké dievča. Hneď som sa s ňou dala do reči aby som nepočula ako sa hentí hádajú. Volá sa Lorien a tiež nevedela čo je vrtohlavec. Ponúkla som je, nech je so mnou na izbe. No ona už bola dohodnutá so sestrenicou. V tom som zase zbadala Retrocanta, no zas to nebol on. Vzbudila som však rozruch. Prišiel zase Eiden (asi sa už dohádali) a potom pribehla aj Loriena sesternica Lotta. Ani ona nevedela čo je vrtohlavec! Kde to žijeme...

Kecali sme a potom sme šli do Kotla aby nám dali izby. Chvílu sme tam čakali a potom prišiel brigádnik, ktorý nas doviedol k izbám. Trocha sme sa zasekli na schodoch, no potom šlo všetko v pohode. Chvílu som stresovala, lebo som nemala s kým byť na izbe. No po chvíle sa našla Caroline. Bola som rada, že sa konečne ktosi našiel. Nakoniec nám brigádnik priradil izbu. Vošli sme dnu a chvílu kecali. Aj Caroline chce ísť do Bystrohlavu (Havraspár)! Tiež je so zmiešanej rodiny, no u nich je otec mukel. Povedala mi o nejakom zlodejovi, ktorý sa tvári, že veští ale nevedel to a potom chcel za to 50 pencí! Hrôza. Dala mi nejaké noviny a išla spať. Tak som si išla čítať a keď Caroline zaspala, vykradla som sa von. Nočný park ma zaujímal :-) Možno by som v tom jazere uvidela Kelpiu. :-) Aj keď tá v týchto končinách nežije. Ale to nik netuší... Asi si nečítali tú skvelú knížku od pána Scamandera.

Život ide ďalej

Pomaly si začínam spomínať na tie prázdne miesta z predošlích dní. Nie, žiadna strata spomienok. Len moja hlava tie spomienky odtlačila na bok a odznačila ako nepodstatné. Mne sa však až tak nepodstatné nezdali.

Ešte v deň ockovho eskortovania, keď sme sa vrátili som na Katie kričala. Rozmýšlam, či to mám ľutovať alebo nie. Chcela som byť sama... Teda nechcela! Chcela som len aby to bolo bez slov. Nechcela som to riešiť ani rozpiplávať. Lenže ona na to mala očividne iný názor. Stále dobiedzala a ja som toho už mala plné zuby.

"Bože daj mi pokoj!" zvreskla som po nej na celý Kotol a ingorovala udivené pohľady.

Cez krb som išla do Godrikovej úžlabiny a tam si sadla medzi stromy. Upokojiť sa. To je také ťažké nechať ma tak? Musí mať stále potrebu sa o tom rozprávať?

Sedela som tam hodnú chvílu a mlčky pozerala na trávu pod sebou. Premýšlala som a zistila som, že bolo asi nesprávne na ňu tak zvresknúť. Pevne rozhodnutá, že sa jej ospravedlním som sa vydala na cestu späť no po ceste som ju stretla. Už, už som chcela niečo povedať, no nezmohla som sa ani na slovo. Otočila sa mi chrbtom a odišla.

Namrzene som sledovala jej chrbát a napokom som ju šla do tej tmy hľadať. Pochybovala som, žeby o takej nočnej hodine šla niekam ďalej a tak som ju čoskoro našla. Ležala na zemi, schúlená a plakala.

Netuším kde sa to vo mne vzalo, no zrazu som sa hrozne naštvala. Prečo do pekla plače? Jej rodina za všetko môže! Jej otec! Zatiahol do toho všetkého toho môjho. A ešte sa bude trápne pýtať, či môj otec udal toho jeho. Samozrejme, že nie! Lebo nie je ako zbytok tých odporných Nolinovcov, ktorý sú schopný vlastnej rodine vraziť dýku do chrbta! Stále som mala pred očami tvár Jamesa Nolina, vyškierajúce ho sa pri predstave ako môj otec chradne medzi dementormi. Tá nechutná radosť.

Bože ako som mohla byť taká sprostá. Je rovnaká ako oni. Stará sa len o seba a aj teraz určite reve len kvôli tomu, že sa bojí o svôjho otecka.

"Ty si tá posledná čo má právo tu plakať!" znova som po nej zvreskla a odišla.

Otec mal pravdu. Všetci Nolinovci sú rovnaký...

Všetko je také jednotvárne. Jem, pijem, polievam, varím elixíry. Kúpila som si všetky učebnice elixírov vo viere, že učenie sa ich naspamäť mi nejako pomôže. Možno ani nie...

V Kotly na mňa zase Katie prehovorila a ako sa dalo čakať, zase šlo len o ňu. Odchádza a potrebuje poliať kvety. Pery som držala silno zovreté aby som jej niečo nepovedala a len prikývla. Predsa len, kvetiny sú kvetiny a nemôžu za to kto ich zasadil.

Potĺkala som sa kade tade až som skončila na plote. Prešla som po ňom do záhrady s húpačkou kam sme chodili ešte cez prvé prázdniny. Sedela som tam až do noci a húpala sa. Bola som ospalá.

Po návrate do kotla som zistila, že letaxový prášok sa minul no pri bare našťastie sedela Shama. A nanešťastie pri pohári ohnivej whiskey. Zase. Riadne z nej tiahlo ale po pár minútach bola schopná ma premiestniť k nej domov. Sem tam sa zapotácala a tak som ju chcela donútiť aby si šla lahnúť. Ako sa však dalo čakať, nechcela.

"Vieš čo, rob si čo chceš..." namrzene som ukončila moje pokusy zachrániť jej zdravie a pečeň.

Odišla piť späť do kotla a mňa spánok raz dva prešiel. V prízemí som si rozložila učebnice, svietila lampášom a sviečkou a čítala som si.

Netuším koľko času prešlo, no Shama sa zrazu objavila a neviem posúdiť či na tom bola horšie či lepšie ako predtým. Nemala som chuť na jej preslovy o tom ako si smie raz za čas vypiť. Na moje potešenie sa nakoniec rozhodla odtackať sa do svojej izby, no zvládla len pár schodov. Gravitácia bola silnejšia a ona sa skotúlala dolu. A nehýbala sa.

V tme som ten jej úžasný pád zaregistrovala len matne a myslela si, že sa len sklátila na zem rozhodnutá, že spať bude tam.

No po mojich pokusoch prebrať ju som zistila, že to spánok nebol. Prebrala sa z chvílkovej straty vedomia a vzadu na hlave mala krv. Dosť som spanikárila a chcela jej na otras mozgu naordinovať spánok. Po páde trocha asi vytriezvela, lebo mala viac rozumu ako ja a poslala ma po Say. Dostala som inštrukcie kde býva a ona si zatial sadla na schody a priložila si uterák na ranu. Doniesla som jej tam Sairinku, nech ju otravuje a teda nedovolí jej zaspať.

Say býva v Godrikovom dole a jej dom som našla celkom rýchlo.

"Sayyyyyyyyy!" vrieskala som na celú ulicu. Bola predsa noc, určite spala. Nejak som ju zobudiť musela. No verím tomu, že všetci susedia sa zobudili skôr než ona. Rozospato na mňa pozerala keď vyšla von v nočnej košely. Všetko som jej povedala a onedlho sme už boli zase pri Shame.

Mĺkvo som pri celom "liečiacom" procese sedela na stoličke a hladkala Sairinku. Dala jej niečo na to aby nezaspala, zakázala prepínanie mozgu a neviem čo ešte.

Say odišla a nechala ma tam s ňou samú. Dotiahla som ju teda do izby a dávala pozor aby nezaspala. Bohužial, vypila nejaký elixír a tak o pár minút s nezaspatím problém nemala. Skôr naopak. Pobehovala po izbe, mala kopu otázok a napokom si zobrala knihu, že sa ide učiť. Nechala som ju tak, nech si robí čo chce až kým som si nespomenula na Sayine slová o prepínaní mozgu. Vyskočila som na nohy a vytrhla som jej tú knihu z ruky.

Nemala som na to náladu. Odišla som do svojej izby. Nech si tam hore Shama robí čo chce.

Ráno sa uvidí, či poslúchla a prežila alebo ju nájdem studenú na postely.

Je to jej vec, nech si robí čo chce.

Posledný starý zápis

Už je tu skoro koniec prázdnin. Stalo sa toho veľa až neviem kde začať. Každopádne sme sa s Katie už uzmierili i keď to bolo veľmi zaujímavé. V noci ešte sem tam plačem, no už som sa s tým nejak zmierila. Prejde dlhá doba než ho pustia, no dovtedy sa musím snažiť aby mohol byť na mňa hrdý!

Shama si nasťahovala k sebe Jamesa. To je ten jej frajer, ktorý ide teraz do šiesteho ročníka. Neviem prečo ale zo začiatku mi hrozne vadil.

Keď som bola v dome sama so Shamou, bolo to také super. Často sme sa rozprávali, niekedy spolu varili, smiali sa a tak. No keď prišiel James, mala som pocit, že sa teraz venuje len jemu a ja som tam len naviac. A hlavne som mu neverila a hanbila sa. Tušila som totiž, že mu Shama určite vykecala všetko o mojom ockovi a ja som ani nechcela vedieť čo si o mne myslí. Možno som sa aj bála, že ma kvôli tomu nebude mať rád...

Do toho sa ešte priplietly nespočetné hádky s Katie. Shame som ukradla z izby Doušek klidu, ktorý mi dávala prvé dni po ockovom eskortovaní no ona to samozrejme zistila. Zapierala som, no bolo to len horšie a horšie. Chcela som niekam utiecť a vrátiť sa až keď všetci na všetko zabudnú. To však nešlo...

Potešila ma aspoň jedna vec a to, že Katiin otec skončil tiež v Azkabane! Ha! Konečne dostal to čo si zaslúžil a určite sa už tak nevyškiera ako keď tam vliekol môjho ocka. Aspoň to ma naplnilo pocitom, že spravodlivosť možno naozaj existuje.

Naše hádky s Katie sa nakoniec rozhodla Shama riešiť a zaplietla do toho aj Jamesa. Teraz sa smejem keď si spomeniem ako sa správal. Akoby sme boli nejaké divoké besné zvery, ktoré by ho mohli pokúsať.

Zamkli nás v izbe na druhom poschodí a donútili rozprávať. Po pár hodinách sme nejak neochotne pristúpili na uzmierenie aj keď to bolo medzi mnou a Katie také divné.

Popravde ani netuším ako sme sa dostali späť do starých kolají. Na to si už nespomínam. Ale aspoň sa všetko konečne ukľudnilo. Ako tak...

Blížila sa Nikina svadba. Nika, to je Shamina kamarátka, ktorej robila rozlúčku so slobodou. A práve ta spôsobila nepekné hádky medzi mnou a Shamou. Chystala súdok Ohnivej whiskey a na chvíľku si odsočila. Chcela som si z nej vystreliť a tak som jej ho schovala do kúpelne. No nebrala to moc s humorom tak ako som dúfala...

Ani rozlúčku som si neužila, lebo mi hneď na začiatku prišlo zle a odišla som. Zato som si však užila upratovanie po rozlúčke. Všade sa válali kopy oblečenia, jedla a riadov. A jeden hnusný košík s ovocím, kvôli ktorému sa skoro Katie utopila v bazéne. Tú bolela hlava (radšej nechcem vedieť čo na tej rozlúčke pila) tak som ju ratovala a nalievala dryákom.

Postupom času (mám pocit, že až na ďalší deň) sa odniekiaľ vynorila aj Shama s rovnakým hlavybôlom, alebo ešte horším, ako mala Katie.

Moje celodenné upratovanie ich neporiadku ostalo nepovšimnuté, rovnako ako im bolo asi večer jedno, že skáču ako slony, mne bolo zle a nespala som kvôli nim skoro celú noc.

Upozornila som na svoj majstrovský výkon, vďaka ktorému sa nepotkýnali o vlastné oblečenie, načo mi však bolo povedané, že ma nikto upratovať nenútil. Vošli do mňa všetci čerty, bez rzomyslu som zobrala lopatku a rozryla jej celú záhradu, na ktorej sa potom vynímalo veľkými písmenami slovo "NEVDACNICA". Samozrejme, že toto moje počínanie už neostalo nepovšimnuté a pohádali sme sa. Žiadala aby to bolo do rána zase odstránené. Táto podmienka sa mi však nepáčil a tak som si pobalila svoje kufre a odišla preč. Ráno, s chladnou hlavou som jej tu záhradu dala do poriadku,na stole nechala lístok s krátkym odkazom: "Nemáš začo." a letaxový kamienok.

Nasťahovala som sa ku Katie, dlho som sa tam však neohriala. Shama za nou prišla, nech neblbnem a vrátim sa. Nakoniec som sa teda vrátila a tým to všetko skončilo. Teda až na malé výmeny názorov, keď ju zas stretnem s pohárom Ohnivej whiskey v ruke.

Svadba bola super, hostina tiež, rovnako ako pesničky, ktoré hrali. S Katie sme sa vytancovali a aj nasmiali na malej Leie. A samozrejme dobre najedli.

Ďalšie dni ubehli rýchlo a boli také všetky na jedno kopyto. Chytala som ryby, varila elixíry, kecala s Katie, Shamou a tak.

Shama odišla na pár týždňov do Francúzska, my s Katie sme šli k jej mame, ktorá bývala u svojich rodičov vo Francúzsku. Odsťahovala sa tam po tom, čo odišiel jej muž, Katin otec, do väzenia. Bála som sa, no nakoniec to tam bolo celkom fajn.

Po návrate sa konečne konala skúška s lietania, ktorú som úspešne absolvovala.

Tiež Sayuri oslavovala 13 rokov a tak všetkým pozvala na svoju oslavu, ktorá sa však nezačala najšťastnejšie. Očividne niekto, kto jej mal vyzdobiť altánok za kotlom a nachystať jedlo to neurobil a preto som sa toho ujala ja. Vyzvala som hostí na gratulácie a predávanie darčekov pre Sayuri aby som získala čas a šprintom šla pre niečo k Shame. Zatiahla som do toho aj Katie a tá šla pre niečo tiež.

Vydýchla som si, keď som v chladničke zbadala tortu. Bola obyčajná, bez sviečok a jednoducho ozdobená, no aj to stačilo. Nabrala som sušienok, pizzu, pitie, hrnčeky, taniere a aj s tortou som nebezpečne prešla až na miesto oslavy. Pribudli ešte aj chleby a párky, ktoré sa po torte opekali nad ohňom. Bohužial špekačky som nezohnala.

Oslavu som teda prečkala zadýchane z toľkých rýchlych príprav. A ešte som musela strážiť Shamin riad aby sa náhodou niekto nerozhodol, že si "požičia" nejaký ten hrnček. V tú noc som zaspala akoby ma do vody hodili...

Včera som skoro celý deň strávila v spoločnosti Matta a Katie.

S Katie sme sa tiež rozhodli, že si urobíme dievčenskú noc. Nakúpila jedlo, pitie a sladké.

Potom sme sedeli pri bare a rozprávali sa o hovadinách. A keďže Katie bola mierne duchom neprítomná, nakoniec som sa rozprávala s Mattom sama. Asi po prvý raz v živote. Teda nie asi ale určite. Ak neberiem do úvahy pozdravy.

Večer ma potom Katie upozornila, že Berry by ma zabila keby jej Matta preberiem, načo som sa hrozne rozosmiala. Ani v duchu ma niečo také nenapadlo. A aj keby áno, mám sa rada a nechce umrieť s Berrynim ihličkovým podpätkom v chrbte.

Rozprávali sme sa až do neskorej noci a napchávali sa. Prebrali sme skoro všetko čo nás napadlo a tiež sme zosnovali tajný plán ako jedna druhú prepašuje do svojej fakulty. Hrozne sa an to teším! Len nás nesmie nik chytiť.

Nakoniec sme boli už obe veľmi unavené a zaspali sme.